Záchranná akcia začala. Trasu od vchodu jaskyne až po miesto, kde sa chlapci nachádzali, si zachránali rozdelili. Chlapci dostali celotvárovú dýchaciu masku. Každého chlapca pripevnili na nosidlá a k telám dvoch potápačov. Na chrbte mali umiestnenú akúsi „rúčku“, ktorá potápačovi umožňovala určitú manipuláciu pri prechode cez prekážky. Bolo to desivé pre skúsených potápačov, nie to pre deti. Thajská vláda ohlásila, že deti dostali lieky proti úzkosti, aby boli pokojné a nepodľahli panike.

Cesta von trvala hodiny. Vynášali ich na nosidlách, v skalnatých častiach si ich podávali. „Nevedel som, či to je obeť alebo dieťa. Keď som zistil, že dýcha, že stále žije, premkol ma úžasný pocit,“ opisoval svoje pocity jeden zo záchranárov. Keď sa dostal na slobodu posledný chlapec, voda začala stúpať o 30 cm za hodinu. Všetkých chlapcov previezli do nemocnice na ošetrenie a pozorovanie. Niekoľko dní strávili v karanténe. Celý svet sa tešil. Až na pár infekcií, na ktoré dostali antibiotiká, boli v poriadku. Oči museli mať spočiatku zakryté, keďže po dvoch týždňoch v tme nezniesli svetlo.

Zachrániť ľudský život je úžasné. Teší sa celé nebo.


Zdieľať: