Narodil sa pred 390 rokmi v Clermonte. Mal iba tri roky, keď mu zomrela matka. Do školy nechodil. Otec sa rozhodol, že ho bude učiť sám. Podľa neho bolo zbytočné, aby sa chlapec učil veci, ktorým ešte vo svojom veku nemôže rozumieť. Ďalšou zásadou bolo, že sa má učiť radšej menej, ale dôkladnejšie a viac pritom rozmýšľať. Takisto, že ak sa bude venovať niekoľkým predmetom naraz, môže to narobiť viac škody ako osohu. Latinčinu s ním začal preberať, až keď mal dvanásť rokov. O existencii matematiky (hoci ju sám mal veľmi rád) mu mienil povedať až v pätnástich.

Lenže Étienne Pascal svojho syna podcenil. Blaise bol totiž nielen zvedavý, ale aj veľmi bystrý chlapec. Ako dvanásťročný sa začal zaoberať geometriou. Bez toho, aby si o nej niekde niečo naštudoval, prišiel okrem iného na to, že súčet vnútorných uhlov v trojuholníku sú dva pravé uhly. Prekvapený otec uznal, že jeho syn má asi matematické nadanie, preto sa začali matematike venovať spolu. Nebol to jediný prípad, keď svojho otca, ale aj iných, prekvapil svojimi vedomosťami. Ako šestnásťročný napísal vlastnú štúdiu o kužeľosečkách, ktorá je dodnes v geometrii známa ako Pascalova veta. Keď sa táto práca dostala do rúk Renému Descartovi, nechcel veriť, že jej autorom môže byť šestnásťročný mladík. Bol presvedčený, že je to dielo jeho otca.


Zdieľať: