
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Ešte nikdy neexistovala dobrá vojna alebo zlý mier.
Vyslobodenie
V zajateckom tábore Cabanatuan, kde Japonci väznili amerických zajatcov, vypukol neuveriteľný zmätok. Zo všetkých strán sa ozývali salvy ručných zbraní a výbuchy granátov. Väzni sa rozpŕchli a sa snažili sa skryť, pretože sa domnievali, že Japonci sa ich snažia všetkých pozabíjať.
Nad Bertom Bankom, ktorý sa tlačil k zemi a dúfal, že ho nikto neuvidí, sa objavil americký vojak, ktorý vyhlásil: „Si voľný, kamarát. Tak rýchlo utekaj k bráne!“ Ale Bank podobne ako mnohí ďalší väzni sa domnieval, že je to japonský trik, že sotva vybehne smerom k bráne, čaká ho smrť. Odmietol sa pohnúť.
„Čo je s tebou? Nechceš ísť na slobodu?“ spýtal sa ho vojak.
„Odkiaľ si? spýtal sa ho vojak.
„Z Oklahomy.“ Podľa prízvuku usúdil, že Japonec by to asi nedokázal napodobniť.
„Tak dobre, idem.“
Po celom tábore Američania nachádzali zajatcov, ktorí nemohli uveriť tomu, že sú zachránení. Hnevali sa, že sa nesmú vrátiť do barakov po osobné veci. Nerozumeli rozkazu: Okamžite k hlavnej bráne! Boli slabí, vychudnutí, zavšivavení, niektorí vážne chorí a niektorí na pokraji smrti. Všetci boli takmer nahí, pretože na noc sa vyzliekali len do svojich japonských bedrových zásteriek. Tri roky podvýživy a opakovaných záchvatov malárie a úplavice im oslabili telo i myseľ. Nedokázali jednoducho pochopiť, čo sa deje. Mnohí boli takí slabí, že sa nevládali premiestniť tam, kam im vojaci ukazovali. Záchrancovia ich museli odniesť v náručí alebo si ich prehodili cez plece. V priebehu 30 minút sa im podarilo všetkých vyniesť z tábora. Kapitán Robert Prince nakoniec prebehol po všetkých barakoch, aby zistil, či niekto nezostal. Nikde nikto. A tak vypálil červenú signálnu raketu ako znamenie na odchod.
A predsa neodviedli jedného – britského civilistu, ktorý prišiel o sluch. Sedel na latríne, keď záchranná akcia začala, a strávil tam celý čas, kým nebolo po všetkom. Keď po návrate do baraku nenašiel ostatných zajatcov, nebolo mu to ani divné. Zostal v tábore Cabanatuan sám ďalšie dva dni, kým ho nenašla skupina miestnych partizánov a odviedla do americkej poľnej nemocnice.