19. februára 1753 oslavovali John Wesley a jeho manželka Molly druhé výročia svadby. V novembri toho istého roku sa John domnieval, že tretieho výročia sa nedožije. Pri kázaní v mraze pod šírim nebom dostal zápal pľúc. Jeden kvakerský lekár mu nariadil vidiecky vzduch a oddych, oslie mlieko a každodennú jazdu na koni. Aj keď sa riadil jeho radou, bol presvedčený, že umiera. Bol si tým taký istý, že napísal epitaf na svoj náhrobný kameň:

„Tu odpočíva telo Johna Wesleya, obhorok vytrhnutý z ohňa. Zomrel vo veku 51 rokov na tuberkulózu. Po zaplatení dlhov nezanechal po sebe ani desať libier. Bože, buď milostivý mne, neužitočnému služobníkovi.“

Ale John nezomrel. Začal sa zotavovať a v marci 1754 bol natoľko zdravý, že začal znova kázať. No trvalo ešte rok, kým začal cestovať do vzdialenejších miest.


Zdieľať: