Jevgenija Ginzburgová ako vysokoškolská učiteľka z Kazane a presvedčená komunistka bola z vymyslených dôvodov v roku 1937 zatknutá a neprávom odsúdená za špionáž. Desať rokov strávila v rôznych väzniciach a v pracovnom tábore – gulagu na Kolyme a potom osem rokov v exile.

Vo svojej autobiografickej knihe Strmá cesta opisuje udalosť, keď musela v mraze rúbať stromy. Jedno mrazivé ráno odmietla skupina veriacich žien nastúpiť do práce, pretože bola Veľká noc. A tak ich vyhnali do lesa. Ženy odložili svoje píly a sekery na kopu, dôstojne sa posadili na zamrznuté kmene a začali sa modliť. Dozorcovia im prikázali vyzuť sa a naboso stáť celú noc na ľade na jazere. Ženy poslúchli a ďalej sa modlili.

Keď sa ráno vrátili do chatrče, ani jedna z nich neochorela. Nasledujúce ráno splnili normu na sto percent.


Zdieľať: