Matka Tereza rozprávala na jednom modlitebnom stretnutí tento príbeh:

Keď sme raz večer vyšli von, našli sme na ulici štyroch ľudí. Jedna žena z nich bola naozaj v strašnom stave. Sestrám som povedala: „Postarajte sa o tých troch; ja si vezmem na starosť tú, ktorá vyzerá najhoršie.“

Pre túto ženu som s láskou urobila všetko, čo som mohla. Keď som ju položila na posteľ, na jej tvári sa objavil nádherný úsmev. Vzala a držala mi ruku a povedala len jediné slovo: „Ďakujem.“ Potom zomrela.

Už som jej nemohla pomôcť, len som spytovala svoje svedomie. Kládla som si otázku: Čo by som povedala ja, keby som bola na jej mieste? Odpoveď bola veľmi jednoduchá. Asi by som sa snažila upútať na seba aspoň trocha pozornosti. Vravela by som: Som hladná. Zomieram. Všetko ma bolí, alebo niečo podobné. Táto žena mi však dala oveľa viac – dala mi svoju vďačnú lásku. A zomierala s úsmevom na tvári.

Vďačnosť prináša úsmev a stáva sa darom.


Zdieľať: