V koncentračnom tábore predvolal jeden gestapák Žida a povedal mu: „Jedno oko mám umelé. Je ťažké rozoznať ho od pravého. Ak uhádneš, ktoré je pravé a ktoré umelé, si slobodný.“

Žid bez dlhého váhania ukázal na jedno oko a povedal: „Toto je to umelé oko.“

„Ako si to vedel?“

„To je jednoduché. Je to jediná časť na vašom tele, ktorá ešte má v sebe niečo ľudské.“

V umelom oku bolo viac ľudskosti ako v skutočnom.

Keď si myslíme, že sme niečo viac než ostatní, strácame svoju ľudskosť. Keď sa však pokoríš a uvedomíš si, že si nič a nad tebou je Niekto, kto ťa nesmierne prevyšuje, stávaš sa človekom.


Zdieľať: