Dvojmesačnú Anmol Rodriguezovú práve dojčila mama, keď domov prišiel otec, ktorý na obe zaútočil kyselinou. Bol nahnevaný na svoju manželku, pretože na svet nepriviedla syna, ale dcéru. Mama útok neprežila, Anmol áno, ale stratila akúkoľvek šancu na normálny život v milujúcej rodine. Kyselina jej rozleptala pokožku na tvári a oslepila jedno oko. Anmol vyrastala v detskom dome, kde sa cítila bezpečne.

Keď však začala chodiť na univerzitu v Bombaji, všetko sa zmenilo. Nepríjemné pohľady okoloidúcich boli každodennou súčasťou jej života. Neschopnosť zapadnúť medzi rovesníkov ju dohnala k depresii, kvôli ktorej sa nemohla sústrediť na štúdium, a tak ju z univerzity vyhodili. Pomoc našla opäť v detskom domove, kde mala tútora, ktorý ju naučil netrápiť sa tým, čo si o nej myslia ostatní. Po dvoch mesiacoch v novej práci ju prepustili. Príčinou bola jej tvár. Kolegovia sa v jej prítomnosti necítili príjemne.

Podporu našla na sociálnych sieťach, kde zdieľala svoj životný príbeh. Vďaka internetu spoznala ďalších ľudí, ktorí prežili útok kyselinou. Založila pre nich neziskovú organizáciu, ktorou sa snaží preživším zlepšiť život. „Kyselina môže zmeniť našu tvár, ale nemôže zničiť našu dušu. Vo svojom vnútri sme všetci rovnakí,“ hovorí Anmol.


Zdieľať: