Nevidela tvár svojej mamy ani otca. Vlastne nevidela nikoho a nič. Len tmu. Svoj domov poznala len podľa hmatu. Nepočula hlas svojej mamy ani otca. Nepočula nikoho, kto býval v ich dome, ani zvieratá, ktoré boli na dvore. Nepočula nič. Všade vôkol nej bola len tma a ticho.

Helen Kellerová (1880-1968) stratila v dôsledku zápalu mozgových blán ako dvojročná zrak i sluch. Z veselého dievčatka sa stalo zanovité, agresívne dieťa, ktoré terorizovalo celú rodinu. Nik jej nevedel pomôcť. Až kým do domu Kellerovcov neprišla vychovávateľka Anna Sullivanová, ktorá ju naučila prstovú abecedu. Začala tým, že Helen priviedla k záhradnej pumpe. Na jednu ruku jej pustila prúd vody, na druhú jej prstovou abecedou stále dookola hláskovala slovo voda. Keď Helen pochopila, podnietilo to v nej obrovský záujem poznávať svet. Nútila Annu, aby jej do ruky hláskovala meno každej veci, ktorej sa dotkla. V priebehu niekoľkých hodín sa tak sedemročná Helen naučila prvých tridsať slov svojho života.

Helena ako prvý hlucho-slepý človek vyštudovala Harvard University.


Zdieľať: