Denne som behával niekoľko kilometrov, absolvoval nekonečné metre na školskom ihrisku s diétnymi suchármi vo vrecku. Vybrali ma do atletického tímu. Mal som pretekať v behu na 20 kilometrov. Behával som rád a chcel som dobre reprezentovať, ale tréningové tempo, ktoré tréner nasadil, bolo priam vražedné. Mal som chuť zbaliť to, vyhovoriť sa a zmiznúť. Ale vydržal som. Zachránil ma starý priateľ, ktorého som do tímu priviedol. Pripadalo mi hlúpe a zbabelé nechať ho v tom samého. A tak som behal ďalej.

Výsledky sa začali prejavovať na mojej forme i kondícii. Zhodil som pár kíl, zmizli bolesti svalov, zákerné kŕče a prestali problémy s dychom.

Keď prišiel deň pretekov, bola zima, mrholilo a fúkal ostrý bočný vietor. Dobehli sme všetci v slušnom čase, v súťaži družstiev sme dokonca získali bronzovú medailu. Bol to výborný pocit. Zožali sme ovocie polročnej driny a nesklamali očakávania trénera a priateľov.

Zdá sa, že apoštol Pavol veľmi dobre poznal tieto pocity, pretože vo svojich listoch viackrát použil obraz bežca, ktorý sa snaží vyhrať súťaž. Chcel nám tým priblížiť duchovný vývoj kresťana, jeho zápas o rast a kvalitu viery. Pavol vedel, že duchovný tréning je bolestný a zdĺhavý proces, ale prináša nádherné ovocie.


Zdieľať: