Sýrčania stále prepadávali izraelské hranice a drancovali krajinu. Pri jednom z takých útokov uniesli dievča, ktoré potom v zajatí slúžilo u Naamánovej manželky… V pohanskej domácnosti sa v dievčati prebudil súcit s chorým pánom a pri spomienke na to, ako Elízeus zázračne uzdravuje, povedalo svojej panej: „Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocenstva“ (2 Kráľ 5,2.3). Správanie tejto mladej otrokyne a jej služba v tomto pohanskom dome svedčí o vplyve dobrej rodinnej výchovy už v útlom detstve. Starosť o výchovu detí je tou najdôležitejšou úlohou, aká je rodičom zverená. Tým, že dieťa učia, aby ich milovalo, aby im dôverovalo a poslúchalo ich, zároveň ho učia milovať nebeského Otca, dôverovať mu a poslúchať ho. Takto vychovávané dieťa je pre rodičov tým najväčším a najtrvalejším bohatstvom.


Zdieľať: