Keď Ludwiga Zinzerdorfa vyhostili zo Saska, hľadal si nové bývanie. Pri hľadaní sa dozvedel o dvoch stredovekých zámkoch – Ronneburg a Marienborn. Obidva zámky boli spustnuté a neobývané. Kristián Dávid, ktorého vyslal na prieskum, nepriniesol dobré správy. Zámok Ronneburg bol špinavý, steny sa miestami rozpadávali a strecha tiekla. Po prehnitýchh schodoch pobehovali krysy a myši a cez rozbité okná zavýjal vietor. V tme sa zámok zmenil na strašidelné miesto. Rozhodne sa nehodil na bývanie pre grófa Svätej ríše rímskej. A aby toho nebolo málo, zámocké vonkajšie domy, hospodárske budovy a stajne si prenajímalo päťdesiatšesť židovských rodín, tulákov a „vagabundov“ z najnižších vrstiev.

Ludwig sa nemohol zbaviť pocitu, že napriek tomu všetkému je to miesto, ktoré Boh vybral pre šírenie svojho diela. Veď evanjelium je rovnako pre nich, ako pre kohokoľvek iného. Kristiánovi oznámil svoje rozhodnutie: „Urobím z tohto miesta, ktoré nazývaš sídlom vagabundov, náboženské centrum.“

Kristián robil všetko pre to, aby Ludwiga odhovoril, ale on nepovolil. Ak je toto miesto, ktoré pre nich vybral Boh, nemôžu ísť nikam inam. Napriek tomu, že všetci, vrátane Ludwiga, jeho manželky a detí, spali na podlahe na kopách sena, povzbudzoval ich, aby premenili toto miesto na svoj domov.


Zdieľať: