Koncertný impresário (umelecký manažér) Sol Hurok o speváčke Marian Andersonovej (1897-1993) povedal: „Istý reportér robil pred niekoľkými rokmi s Marian rozhovor. Spýtal sa jej, aký okamih považuje vo svojom živote za najvýznamenjší. Bol som vtedy v jej šatni. Veľmi som bol zvedavý na odpoveď. Vedel som, že má na výber veľa veľkých momentov. Mohol to byť večer, keď jej prestížny dirigent Arturo Toscanini povedal, že jej hlas je taký, aký sa počuje raz za sto rokov. Alebo to mohol byť súkromný koncert, na ktorom spievala v Bielom dome pre Rooseveltovcov a anglického kráľa a kráľovnú. Alebo to mohol byť okamih, keď dostala Bokovu cenu v hodnote 10 000 dolárov ako osoba, ktorá urobila najviac pre svoje rodné mesto – Filadelfiu. Na vrchole všetkého bola veľkonočná nedeľa vo Washingtone, keď stála pod Lincolnovou sochou a spievala pre 75-tisícový dav, v ktorom boli členovia kabinetu, sudcovia Najvyššieho súdu a väčšina členov Kongresu. Ktorý z týchto veľkých momentov považuje za najvýznamnejší?

„Žiadny,“ povedal Hurok. „Slečna Andersonová reportérovi povedala, že najväčším momentom jej života bol okamih, keď prišla domov a povedala svojej mame, že už nebude musieť viac prať.“ (Jej mama totiž po smrti otca živila rodinu tým, že upratovala, prala a čistila podlahy.)


Zdieľať: