Pre Abraháma a Sáru bol Izák zázračným dieťaťom. Narodil sa, keď už boli veľmi starí. Potom nastal deň, keď mu Boh povedal: „Vezmi svojho jediného syna Izáka a choď do krajiny Morija a tam ho obetuj ako zápalnú obeť na hore, o ktorej ti poviem.“

Keby som ja dostal takéto posolstvo, určite by som si vymyslel celý rad dôvodov, prečo by som nasledujúceho dňa „zaspal“. Ale Abrahám vstal a rozhodol sa poslúchnuť napriek silným emóciám.

Keď po trojdňovom putovaní dorazili na určené miesto, dospel k presvedčeniu, že Boh môže vzkriesiť aj mŕtvych. Bol nesmierne šťastný, keď anjel zasiahol a Izák zostal nažive. Namiesto Izáka obetoval baránka, ktorého mu Boh opatril. Preto nazval to miesto Jehova-jireh (Hospodin opatrí).

Vrch Morija, kde sa táto udalosť okolo roku 2000 pred Kristom udiala, je hora, na ktorej bol neskôr postavený židovský chrám. Bolo to miesto, kde Židia v Ježišovej dobe obetovali mnoho baránkov na zmierenie svojich hriechov. Ján Krstiteľ predstavil Ježiša slovami: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Baránok, ktorého Boh opatril, aby zachoval Abrahámovho syna, bol predobrazom Baránka Ježiša, ktorého Boh opatril o dvetisíc rokov neskôr na tom istom pahorku, aby Abrahámovi potomci mohli žiť večne. Určite to nebola náhoda.


Zdieľať: