Môj priateľ misionár sa po dlhšom pôsobení na Blízkom Východe vrátil späť domov. „Už v lietadle som sa začal cítiť zvláštne,“ povedal mi. „Na stolíku sa predo mnou perlila Cola v pohári, vzduch z klimatizácie príjemne chladil čelo a usmievavá letuška sa starala o naše pohodlie. Ešte pred chvíľou som sa potil v otlčenom Forde, odháňal množstvo múch, prehĺtal tony prachu – a teraz takáto paráda. Bol som z toho celý nesvoj. Nedokázal som vnímať luxus a výhody civilizácie. Pred očami som mal stále obraz arabského vidieka – bystré detské oči, zahalené postavy žien i divoké pohľady mužov.

Doma ma síce čakalo krásne privítanie, prišli ma pozdraviť priatelia a známi, rodičia nakúpili dobroty, ale ten zvláštny nepokoj ma neopúšťal. Rozprávanie ma začalo čoskoro unavovať, z bohatého jedla ma bolel žalúdok a všetky tie urečnené návštevy mi liezli na nervy.

Viete, čo mi vtedy pomohlo? Požiar u susedov. Vtedy som sa opäť „našiel“. Vzali sme náklaďák a šli zachraňovať tých pár vecí, ktoré oheň celkom nezničil. Spolu s partiou špinavých a spotených chlapov som sa brodil po chladnúcom popole a pri odťahovaní klavíru mi vyskočili platničky. Zvláštne však bolo to, že po prvý raz som bol doma opäť šťastný.“

Myslíte si, že to bol akýsi čudák? Vôbec nie. Bol to človek, ktorý sa odovzdal do služby Bohu a blížnym a zmenil svoje poradie hodnôt.


Zdieľať: