Nedávno som čítal o dvoch paraplegikoch – ľuďoch, ktorí majú ochrnuté nohy. Prvým bol Kenneth Wright, futbalová hviezda na vysokej škole, neskôr nadšený zápasník, boxer, poľovník a športový potápač. Pri jednom zápase v roku 1979 si zlomil väzy, v dôsledku čoho ochrnul od hrude nadol. Podrobil sa rozsiahlej liečbe. Lekári mu dávali nádej, že jedného dňa by azda s pomocou bariel mohol chodiť. Bolo však zrejmé, že bývalý atlét sa nedokáže zmieriť so svojim hendikepom. Svojich dvoch najlepších priateľov presvedčil, aby ho na vozíku vzali do lesa a nechali ho tam samého s dvanásťkalibrovou brokovnicou. Poslúchli ho. Kenneth Wright to nezvládol a zastrelil sa.

Druhým paraplegikom bol Jim McGowan. Keď mal 19 rokov, utrpel úraz, ktorý ho poznačil na celý život – zostal ochrnutý. Doteraz je pripútaný k invalidnému vozíku. Nedávno však bola zverejnená správa, že sa mu vydaril krásny parašutistický zoskok. Pristál presne v cieli. Vyhľadali ho novinári a zistili o ňom množstvo zaujímavých vecí. Dozvedeli sa, že býva sám, sám si varí, perie i upratuje. Má špeciálne zariadené a upravené auto, ktoré sám šoféruje. Napísal tri knihy; jedna z nich je prvá kniha o dejinách športových disciplín na invalidnom vozíku.

Dvaja muži s rovnakým hendikepom – jeden sa rozhodol žiť a bojovať, druhý to vzdal.


Zdieľať: