V tajnom veliteľskom centre neďaleko Moskvy umiestnila sovietska armáda satelity na monitorovanie prípadného jadrového útoku. Keď mal raz plukovník Stanislav Petrov službu, spustili sa všetky alarmy. Znamenalo to, že Američania vypálili na Sovietsky zväz päť balistických rakiet.

Asi 15 sekúnd boli všetci v úplnom šoku. Potrebovali nejako spracovať, čo sa práve deje. Alarm zabzučal v tom najvypätejšom okamihu studenej vojny. Plukovník Petrov bol kľúčovou osobou v rozhodovaní. Päť minút sledoval blikajúcu obrazovku, v jednej ruke držal telefón a v druhej interkom. Nepozdávalo sa mu, že útok nehlásili pozemné radarové zariadenia

Napokon sa rozhodol. Usúdil, že pravdepodobne ide o falošný poplach. „Keď niekto začne vojnu, nezačne ju iba s piatimi raketami.“ Uvedomoval si tiež nespoľahlivosť tohto programu. „Sme múdrejší ako počítače. My sme ich predsa vytvorili,“ povedal. Čas od vypálenia po dopad rakety je asi 25 minút. Boli to minúty pravdy. Neexistovalo pravidlo o tom, ako dlho môžu premýšľať, kým nahlásia problém. Každá sekunda váhania ich však oberala o čas. Mal zdvihnúť telefón, ale nedokázal sa ani pohnúť. Historici tvrdia, že jeho rozvaha a pokoj odvrátili katastrofu – jadrovú vojnu.


Zdieľať: