Justus von Liebig už ako chlapec experimentoval s rôznymi chemikáliami, ktoré jeho otec predával vo svojej drogérii. Keď raz na trhu odpozoroval od potulného kúzelníka, ako vyrába výbušninu zo striebra a pokúšal sa ho napodobniť, takmer vyhodil do povetria školu, kde robil svoj pokus, aby pobavil spolužiakov. Namiesto toho vyletel zo školy on, čo ho však netrápilo. Veď bifľovať sa latinčinu ho aj tak veľmi nebavilo. Rovnaký výbuch nastal, keď potom nastúpil do učenia k jednému lekárnikovi – učeň Liebig letel aj z lekárne.

Našťastie mal rozumného otca, ktorý ho poslal na univerzitu do Bonnu. Mladý Liebig chcel študovať chémiu – vedu, ktorá bola vtedy ešte len v plienkach. Mal šťastie. Stretol vplyvných ľudí, ktorí rozpoznali jeho génia a on mohol svoje štúdium dokončiť v Paríži, centre prírodných vied.

Tu sa odohral jeho tretí výbuch, nie však náhodou, ale pri chemických pokusoch, ktoré študent Liebig uskutočnil spolu so svojím slávnym profesorom. Vďaka týmto úspešným pokusom sa Liebig už ako 21-ročný stal profesorom. Vybudoval prvé chemické laboratórium pre študentov. Študovalo uňho tridsať budúcich nositeľov Nobelovej ceny. Bol to prvý chemik svojej doby. Vďaka nemu malo Nemecko ako prvé najväčšie a najvýznamnejšie chemické závody na svete.

Práve v jeho laboratóriu bol vyvinutý prvýkrát chloroform, látka ktorá uvádza pacienta do narkózy, čo otvorilo úplne nové možnosti v chirurgii. V oblasti minerálnych hnojív, vykonal viac než stovky generálov a politikov tých čias dohromady – nič nezničil, nič nerozvrátil, ale vďaka svojim poznatkom v oblasti hnojív dal miliónom ľudí chlieb.


Zdieľať: