Kapitán Morris strhol kormidlo plachetnice Dumfries a nahlas začal dávať povely. V kajute v podpalubí sedel jediný pasažier – misionár Hudson Taylor. Práve si písal denník. Cestoval do Číny ako misionár. Netušil, že sa blíži búrka. Všimol si však, že lampa v kajute sa akosi rozhojdala.

Hudson vyšiel na palubu.

„Keď nám Boh nepomôže, nemáme nádej,“ zakričal kapitán.

„Ako ďaleko sme od pobrežia?“

„Pätnásť alebo šestnásť míľ a plavíme sa rýchlo.“

Obrovská vlna vytryskla do výšky a prevalila sa cez palubu. Hudson sa vrátil do kajuty a snažil sa zaspať, ale márne. Rozbúrené more hádzalo loďou. Vstal a vyšiel na palubu. Kapitán ešte stále odhodlane stál pri kormidle. No teraz si Hudson všimol niečo iné. Blízko záveternej strany lode zbadal maják.

„Maják Holyhead. Plavíme sa priamo k nemu,“ zakričal kapitán Morris na Hudsona.

„Ako sme ďaleko?“ zakričal Hudson.

„Najviac dve hodiny,“ zdesene odvetil kapitán. Hudson sa nezmohol na slovo. To bol koniec. Hudsonovi začali stekať po tvári slzy miešajúce sa so slanou morskou vodou. Zachránil ho Boh od smrteľnej horúčky a istej smrti len preto, aby ho nechal utopiť sa v mori? Ako sa vyrovná rodina s jeho smrťou?

Aj vám sa stalo, že keď ste nerozumli okolnostiam, pýtali ste sa Boha?


Zdieľať: