V Londýne sa zišla spoločnosť významných osobností. Bol pozvaný aj známy a slávny kazateľ Caesar Milan. Na večierku hrala a spievala svoje piesne jedna mladá dáma. Jej vystúpenie zanechalo na prítomných hlboký dojem. Všetci boli uchvátení.

Kazateľ vstal a veľmi milo a taktne, ale pritom odvážne a so všetkou rozhodnosťou jej povedal: „Keď som vás počúval, hovoril som si: Aký by to bol ohromný úžitok pre Kristovu vec, keby ste svoj talent venovala jemu. Nehnevajte sa na mňa, keď vám poviem, že v Božích očiach ste rovnakým hriešnikom ako opilec, ktorý leží niekde v priekope pri ceste, alebo ktorákoľvek prostitútka z vykričaného domu. Na druhej strane mám tú prednosť povedať vám, že krv Ježiša Krista vás môže očistiť od každého hriechu.“

Mladá žena vyskočila a pobúrene sa začala brániť. Kazateľa to vôbec nevyviedlo z miery. Pokojne jej povedal: „Milá slečna, vôbec som vás nechcel uraziť. Ale modlím sa, aby to, čo som vám povedal, vám ukázal aj Boží Duch.“ Potom sa rozišli.

Po návrate domov si mladá žena ľahla, ale nemohla zaspať. V myšlienkach sa stále vracala k slovám onoho kazateľa. Boli takmer dve hodiny po polnoci, keď to už nemohla vydržať. Vyskočila z postele, vzala ceruzku a papier a so slzami, ktoré sa jej tlačili z očí a stekali po tvári, Charlotta Elliottová napísala svoju slávnu báseň. Jej slová poznáme aj v slovenskej verzii piesne:

Hoc hriešny som, zrieť smiem tvoj kríž vo viere, že mi odpustíš
a všetkých vín ma pozbavíš, ty svätý Boží Baránok.
Hoc hriešny som, ty, presvätý, mi z lásky ideš v ústrety
a z veľkej svojej dobroty ma prijmeš, Boží Baránok.
Hoc hriechom sveta znavený a búrnym prúdom tiesnený,
viem, že mi spása pramení len z teba, Boží Baránok.
Hoc biedny som v to dúfať chcem, že v tvoju milosť veriť smiem,
len v tebe svetlo sveta zriem, ty slávny Boží Baránok.
Hoc hriešny som ty pri mne stoj, stíš duše mojej nepokoj,
daj, nech som navždy tvoj, len tvoj, ty svätý Boží Baránok.


Zdieľať: