Apríl 2003. Aron Ralston sa vydal do národného parku Canyonlands v Utahu na túru. Spočiatku šlo všetko hladko. Keď zostupoval po spodných úsekoch kaňonu, uvoľnil sa nad ním balvan a padol mu rovno na ruku. Ukrutná bolesť, ktorá nemala hraníc.

Pravá ruka zostala pod 360-kilovým kameňom zakliesnená. Snažil sa pohnúť, ale balvan sa ani nepomohol. Nikomu nepovedal, kam odišiel. Nemal telefón, ktorým by si zavolal pomoc. Aron vedel, že jeho šance na záchranu sú nulové.

Zostalo mu 350 mililitrov vody, dve burrita a pár omrviniek z cukríkov. 24 hodín sa predĺžilo na 48, potom na 72. Svoje utrpenie začal zaznamenávať na videokameru, ktorú mal ukrytú v batohu. „Mami, oci, nevážil som si vás tak, ako som mal…“ „Milujem vás, chlapci, a vždy budem s vami,“ odkazoval svojim priateľom a rodine, keď vedel, že ho nik nezachráni.

Dva dni vymýšľal spôsoby, ako sa vyslobodiť, no žiadne lano ani horolezecké karabíny mu nepomohli. Keď mu došla voda, pil vlastný moč. Nad samovraždou nerozmýšľal, ale naskytla sa mu iná možnosť. „Aron, budeš si musieť odrezať ruku,“ vravel sám sebe. Priložil si nôž k paži, no zistil, že je taký tupý, že si nedokázal odrezať ani chlpy na tele. Na piaty deň mu došlo aj jedlo. Do steny pieskovcového kaňonu vyryl tupým nožíkom svoje meno, dátum narodenia a predpokladaný dátum úmrtia. Rodine natočil posledné videá.


Zdieľať: