Sadhu Sundar Singh bol známy ako „apoštol s krvácajúcimi nohami“. Obrátenie prežil roku 1903 vo veku 16 rokov. Hneď nato začal chodiť z dediny do dediny po celej severnej Indii. Duch Svätý ho viedol tak ako Pavla. Kameňovanie, zajatie, extrémy počasia či nedostatok jedla nemohli tohto mladého muža zastaviť. Veril, že Kristus patrí Indii a nie je to len nejaký cudzí Boh.
Tak ako Duch viedol Pavla do Jeruzalema, povolal i Sundara do Tibetu, uzavretej krajiny, kde dominoval budhizmus a uctievanie diabla. Špina a úpadok týchto ľudí boli šokujúce. Keď sa raz kúpal v jazere, začali ho kameňovať, pretože verili, že svätý muž sa nikdy nekúpe.
Počas prípravy na službu v Lahore mu predstavitelia jeho denominácie zakázali vstúpiť do Tibetu. On však cítil, že ho vedie Duch, preto povedal, že je preňho nemysliteľné, aby odmietol Božie volanie. Počas nasledujúcej návštevy Tibetu ho zašili do mokrej jačej kože, aby ho rozdrvilo, keď koža zoschne na silnom slnku, zviazali ho do látky presiaknutej škorpiónmi a pijavicami, aby ho poštípali a vysali mu krv a zavesili ho na strom ako návnadu pre divú zver. Verní kresťania ho však potajomky zachránili, aby jeho služba mohla ešte nejaký čas pokračovať.
Dvakrát viedol Duch Svätý Sundara Singha zvestovať Krista veľkým zhromaždeniam do Británie, Európy, Spojených štátov a do Austrálie. Bol udivený materializmom rozšíreným v týchto krajinách a hlbokou potrebou evanjelia napriek tradícii kresťanskej cirkvi. Ale India a Tibet stále volali o pomoc. Keď sa nakoniec v roku 1929 dostal do Kalky, malého mesta pod Simlou v Tibete, nikto ho odvtedy viac nevidel ani o ňom nepočul. Napriek tomu, že mal len okolo 40 rokov, služba Sadhu Singha sa skončila.


Zdieľať: