Kedysi dávno žil kráľ, ktorý mal viac peňazí ako vedel použiť. Patrilo mu všetko, kam len dohliadlo jeho oko. Postavil desiatky zámkov a naplnil ich striebrom a zlatom. Mal stovky služobníkov, ktorí mu boli kedykoľvek k dispozícii.

Ale bez ohľadu na to, koľko toho kráľ nadobudol, zdalo sa, že nikdy nemá dosť. A preto to bol veľmi nešťastný človek.

Jedného dňa si kráľ zavolal jedného zo svojich sluhov a dal mu takýto rozkaz: „Chcem, aby si prešiel mojou krajinou od jedného konca po druhý a našiel najšťastnejšieho človeka na zemi. Keď ho nájdeš, chcem, aby si vzal všetko, čo má, a priniesol mi to. Ak to bude nutné, môžeš ho aj zabiť. Musím mať to, čo on má, pretože len tak budem aj ja šťastný! Mimochodom, ak sa ti nepodarí túto úlohu splniť, budeš o hlavu kratší!“

Po mnohých mesiacoch hľadania sa sluha vrátil. Kráľ si všimol, že prišiel s prázdnymi rukami a veľmi sa nahneval. Dal mu jednu minútu na to, aby mu vysvetlil, prečo neposlúchol jeho rozkazy.

So slzami v očiach sa sluha pozrel na kráľa a trasúcim sa hlasom povedal: „Pane, urobil som, čo si mi prikázal. Od jedného konca tvojho kráľovstva až po druhý som hľadal najšťastnejšieho človeka na zemi – a napokon som ho našiel.“

Kráľ sa postavil a skríkol na sluhu: „Prečo si mi teda nepriniesol, čo ten človek má?“

Sluha ticho odvetil: „Pane, najšťastnejší človek na zemi nemal nič.“


Zdieľať: