Jedného dňa sa istý muž rozhodol, že poobede pôjde na pláž. Šiel za svojím malým synom a volal ho so sebou. Syn sa práve hral na pieskovisku. Trval na tom, že si so sebou vezme vedierko plné piesku. Otec ho prehováral, že je to zbytočné, veď celá pláž je samý piesok. Syn dlho trval na svojom, ale napokon otcovi uveril. Keď prišli na pláž, syn bol veľmi šťastný, pretože kam dovidel, všade bol samý piesok.
Ako sme na tom my? Tiež trváme na tom, že si so sebou vezmeme „vedierko plné piesku“? Tiež sa často nedokážeme vzdať zbytočných maličkostí, aj keď nám Boh sľubuje „nekonečnú pláž piesku“?


Zdieľať: