Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu.
Prví kresťania nečakali, že sa niečo stane, ale že Niekto príde. Čakať, že príde vlak, je jedna vec; čakať, že tým vlakom príde niekto, koho máme radi, je však niečo úplne iné.
Ž 42,6
Prví kresťania nečakali, že sa niečo stane, ale že Niekto príde. Čakať, že príde vlak, je jedna vec; čakať, že tým vlakom príde niekto, koho máme radi, je však niečo úplne iné.
Anonym
Verný Hachi
2. novembra 2015
Hachi, jeden japonský psík, odprevádzal svojho pána každé ráno na železničnú stanicu. A každý večer sem prichádzal opäť, aby vrtiac chvostíkom privítal svojho pána, keď sa vracal domov z práce.
Jedného večera sa však jeho pán nevrátil. Cestoval do iného mesta na služobnú cestu a tam náhle zomrel. Hachi, pretože si nevedel vysvetliť, čo sa stalo, každý večer prišiel na železničnú stanicu a verne a trpezlivo čakal aspoň hodinu na návrat svojho pána. Potom sa smutný vrátil domov. Robil to každý večer takmer desať rokov.
Vernosť tohto psíka tak dojala obyvateľov mesta, že na mieste, kde svojho pána tak trpezlivo čakal, postavili psíkovi na pamiatku sochu.
