Na púšťach Stredného východu prechádzajú arabské kone veľmi tvrdým výcvikom. Cvičitelia vyžadujú od svojich koní absolútnu poslušnosť. Neraz ich skúšajú, či sú dobre vycvičené. Posledná skúška takmer presahuje hranicu vytrvalosti a odolnosti akéhokoľvek živého tvora. Cvičiteľ núti kone pracovať niekoľko dní bez vody. Keď ich potom pustí, kone sa samozrejme rozbehnú k vode. Keď sú už na brehu potoka, pripravené skočiť do vody a napiť sa, cvičiteľ zapíska. Kone, ktoré sú dobre vycvičené a naučili sa úplne poslúchať, sa zastavia. Otočia sa a vrátia sa k svojmu cvičiteľovi. Stoja pri ňom a celé sa takmer trasú od túžby po vode, ale poslušne čakajú. Keď sa cvičiteľ presvedčí o ich absolútnej poslušnosti, dá im signál, že sa môžu vrátiť ku vode a napiť sa.

Možno sa vám to zdá veľmi kruté a prísne, ale keby ste žili na neschodnej arabskej púšti a váš život by závisel od koňa, určite by ste vedeli oceniť prednosť mať dobre vycvičeného a poslušného koňa.

Je dobré, keď aj my dovolíme Bohu, aby nás takto „cvičil“ a naučíme sa ho poslúchať.


Zdieľať: