Samo Bernard je zdravý, mladý muž – plavec, boxer, zápasník, bežec a výborný futbalista. Ale pri hľadaní zamestnania je mu to všetko nanič. A tak Samo sedí doma a rozmýšľa, čo robiť. Sú tri hodiny popoludní a on ani vo sne netuší, čo sa stane v niekoľkých najbližších sekundách. Pri čítaní novín ho vyruší telefón.

„Prosím, Samo…“ ale skôr než povie celé meno, preruší ho ostrý hlas: „Nemusíš sa mi predstavovať, Samo. Šéf rozkazuje, aby si dnes večer o ôsmej prišiel do Čiernej mačky. Vezmi so sebou železá!“

Samo nechápavo počúva neznámy hlas. Dovtípil sa, že to bude asi omyl. „Haló, to bude asi nejaký…“

„Neskáč mi do reči! Šéf sa tam stretne s tým protivným Dirtonom, tak sa priprav! Buď tam včas! Niekoľkí budeme dnu, ostatní von. To je všetko! Maj sa!“

Samo rýchlo kričí: „Tu Samo Bernard. Ja vás nepoznám. Vytočili ste zlé číslo!“

Klap! Neznámy zložil bez toho, aby si uvedomil, že informácie odovzdal nesprávnemu človeku. Samo si v mysli opakuje slová neznámeho muža: Dnes večer o ôsmej v Čiernej mačke. To miesto pozná. Aj meno Dirton je mu akési známe. Áno, je to vodca gangu, ktorý nedávno zastrelil piatich členov nepriateľského gangu Franka Luchiniho. Samo si pamätá každé slovo. Uvedomil si, že úžasnou náhodou – vlastne mylným telefonátom – bol zasvätený do pripravovanej akcie. Zo slov neznámeho človeka usúdil, že to bude niečo vážne. Šéf rozkázal vziať „železá“, čo v jazyku chicagského podsvetia znamená pištole.

Chvíľu rozmýšľa, potom sa rozhodne. Chytí klobúk a ponáhľa sa na najbližšiu policajnú stanicu, kde vyrozpráva svoju príhodu.

„Človeče, to je náhoda! Po Luchinim pátrame celý rok! Niektorý člen jeho bandy omylom vytočil vaše číslo. Náhodou ste tiež Samo. Dnes večer si budú v Čiernej mačke vyrovnávať účty Dirtonov a Luchiniho gang. To znamená, že sa tam stretnú a my ich tam budeme mať všetkých pokope!“

Okrskový veliteľ ihneď vydáva rozkaz: „Tu okresné veliteľstvo. Rozkaz pre všetky stanice! Z každej stanice pošlite dvoch inšpektorov. Do siedmej hodiny nech sú v reštaurácii Čierna mačka. Prichádzajte po jednom a usaďte sa ako obyčajní hostia. Ide o zatknutie Dirtonovho a Luchiniho gangu. Na dohodnuté znamenie – čašník pustí na tanečný parket pohár s vínom – prinútite všetkých prítomných, aby zdvihli ruky. Postupujte rázne! Ak niekto nepočúvne, strieľajte! Rozkaz pre hliadkovacie autá: Presne o ôsmej hodine uzavrite všetky ulice obvodu sedemnásť. Ani jedno auto nesmie opustiť tento obvod a nijaké sem nesmiete vpustiť, samozrejme okrem policajtov, požiarnikov a záchrannej služby. To je zatiaľ všetko.“

„Tak mladý muž, nenútim vás, ale ak máte dobré nervy, môžete ísť do toho s nami. A ešte niečo. Na chytenie Dirtona je vypísaná odmena 20 000 tisíc. Ak ich chytíme, odmena je vaša!“

Samovi sa z toho všetkého zatočila hlava. Po chvíli vyriekol slová, ktoré zmenili celý jeho ďalší život: „Pán veliteľ, peniaze ma nelákajú, ale nemohol by som si podať žiadosť o prijatie do policajného zboru? Tie peniaze by som venoval vdovám a sirotám po svojich budúcich kamarátoch.“

„To sa mi páči. Sme dohodnutí. Po dnešnej akcii si podajte žiadosť a ak zložíte predpísané skúšky, myslím, že z vás bude dobrý policajt.“

Je sedem hodín. Ulica pred Čiernou mačkou vyzerá ako inokedy. Pred reštauráciou stojí ramenatý černoch, vrátnik, ktorý úctivo otvára dvere všetkým prichádzajúcim hosťom. Práve vchádzajú dvaja muži – Samo Bernard a inšpektor.

Elegantne zariadená miestnosť je takmer plná. Hudba ticho hrá. Nikto by nepovedal, že 24 prítomných pánov sú detektívi a najmenej toľko nevinne vyzerajúcich hostí sú nebezpeční zločinci, ktorí sem prišli zabíjať. Nástenné hodiny ukazujú o desať minút osem. Inšpektor pozoruje ponad jedálny lístok okolie.

„Muž pri druhom stole vpravo je Dirton. Viete, čo je v tom puzdre, ktoré leží na stoličke vedľa toho tučného muža?“

„Myslíte to čierne puzdro? To sú predsa husle!“

„Pekné husle! V tom puzdre je krátky guľomet. Všimnite si, ako ho naši chlapi kryjú. Dvaja sedia hneď za ním a jeden hneď pri vedľajšom stole. Pozrite sa, kto teraz prišiel! Luchini a jeho osobná stráž!“ Samo sa díva smerom k dverám. Tak toto je teda kráľ podsvetia, Luchini, ktorý si prišiel vybaviť účty so súpermi!

V miestnosti náhle zavládlo zvláštne ticho. Ovzdušie je ako nabité elektrinou. Čašník sa ponáhľa s táckou plnou prázdnych pohárov. Zrazu akoby sa šmykol a už rinčí rozbité sklo na lesklom parkete. Policajti sa bleskurýchle postavia. Namierené hlavne automatických pištolí zvyšujú vážnosť inšpektorových slov: „Ruky hore a čelom k múru! V mene zákona vás zatýkam, Dirton i Luchini! Prehľadajte ich a odveďte do áut!“

Nikto ani len nepomyslel na odpor. Každý vedel, že aj najmenšia neposlušnosť znamená výstrel.

„Všetko šlo ako po masle. Naozaj sme ich prekvapili. Môžete ísť domov, my budeme mať prácu do rána. Takú návštevu sme už dávno nemali!“ smeje sa inšpektor.


Zdieľať: