Vojak, ktorý sa vracal domov z vojny vo Vietname, volá zo San Francisca svojim rodičom: „Mama, otec, už som na ceste domov. Chcem sa vás však spýtať, či môže prísť so mnou môj dobrý priateľ.“

„Iste,“ odpovedali rodičia, „budeme radi, keď sa s ním stretneme.“

„Musím vám však povedať, že v boji stratil ruku a nohu. Nemá sa kde vrátiť. Preto chcem, aby prišiel k nám a býval u nás.“

„To je naozaj hrozné. Pomôžeme mu, aby si niečo našiel.“

„Nie, mama a otec, chcem, aby býval u nás.“

„Ty si zrejme neuvedomuješ, o čo prosíš,“ snaží sa vysvetliť otec do telefónu. „Človek s takým hendikepom by bol pre našu rodinu veľkou záťažou. Mnohé veci v živote by sme museli zmeniť. Myslím si, že by si sa mal pekne vrátiť domov a zabudnúť na toho chlapca. Veď on sa už nejako o seba postará.“

V tej chvíli syn zložil slúchadlo. Rodičia sa s ním nikdy viac nestretli.

Po niekoľkých dňoch dostali telefonát od polície zo San Francisca. Ich syn, ktorý sa vrátil ako mrzák z vojny vo Vietname, zomrel následkom pádu z vysokej budovy. Polícia sa domnievala, že šlo o samovraždu.

Vďaka Bohu za to, že je Niekto, kto nás miluje bezpodmienečnou láskou a s radosťou nás vždy privíta doma bez ohľadu na to, akí sme alebo ako vyzeráme.

Pros Boha o to, aby ti dal silu prijať ľudí takých, akí sú a pomohol ti viac chápať tých, ktorí sú iní než si ty.

Existuje zázrak zvaný „priateľstvo“. Nevieme, ako sa rodí a kedy sa začína. Je to však jeden z najvzácnejších Božích darov.

Priatelia sú ako veľmi vzácne drahokamy. Na tvojej tvári vyvolajú úsmev a pomôžu ti dosiahnuť úspech.

Sú ochotní počúvať, vyjadriť slovo uznania a kedykoľvek otvoriť svoje srdcia.


Zdieľať: