Keď sa na začiatku 18. storočia pripravovali plány na stavbu veľkolepého európskeho mesta Petrohrad, z oblasti, na ktorej ho zamýšľali stavať, museli odstrániť množstvo veľkých balvanov, ktoré tam priniesol ľadovec z Fínska.

Jeden zvlášť veľký balvan ležal na mieste, kde bola plánovaná jedna z hlavných ulíc. Boli vypracované rôzne návrhy, ako ho odstrániť. Ich realizácia si však vyžadovala pomerne vysokú finančnú čiastku. Je to celkom pochopiteľné, pretože v tom čase ešte neexistovali nijaké moderné stroje, ba ani silná trhavina. Keď úradníci a hodnostári zvažovali, čo robiť, akýsi sedliak prišiel za nimi a ponúkol sa, že odstráni balvan za oveľa nižšiu cenu ako požadujú ostatní záujemcovia. Keďže nemali čo stratiť, súhlasili s tým.

Hneď na druhé ráno prišiel sedliak so zástupom ďalších sedliakov, ktorí si priniesli lopaty. Tesne vedľa balvana začali kopať obrovskú jamu. Aby sa im kameň neskotúľal dolu, podopreli ho trámami. Keď bola jama dostatočne hlboká, trámy odstránili a nechali kameň, aby sa skotúľal do jamy. Potom ho zasypali hlinou. Zvyšnú hlinu poodvážali preč.

Tento príbeh predstavuje jednoduchý príklad, ako tvorivé myslenie dokáže vyriešiť aj na pohľad zložitý problém. Kým si učení ľudia lámali hlavu nad tým, ako premiestniť kameň z jedného miesta na druhé, sedliak sa pozrel na problém úplne inak. Pretože ho nedokázal zdvihnúť hore, zakopal ho dolu – pod zem.


Zdieľať: