Hlboko v zemi, priamo pod budovou našej školy, prechádza tunel, ktorý siaha do hĺbky viac ako 40 metrov. Je tam tma ako v jaskyni. Keď si kýchnete, ozýva sa to v celom priestore.

Teraz asi chápete, prečo sa moja osemročná dcéra doslova zhrozila, keď som ju zavolal, aby šla do tejto „jaskyne“ so mnou. Potreboval som skontrolovať protipožiarny alarm.

„Ale, ocko, tam je strašná tma a tunel je veľmi dlhý… A čo ak sú tam netopiere alebo nejaký zlodej? Nechcem tam ísť.“

Túžba po dobrodružstve a objavení nových záhad jej však akosi nedala pokoj. „Ocko, je to akoby tajný tunel. A možno sú tam aj poklady! Pôjdem!“

Po chvíli v nej opäť zvíťazil strach. Zaváhala. „Nie, choď sám.“

„Tak dobre,“ súhlasil som. „Vrátim sa o niekoľko…“

„Nie, počkaj. Idem tiež. Ale mám jednu podmienku. Sľúb mi, že ma budeš stále držať za ruku.“

S radosťou som jej to sľúbil. Odvtedy je táto jaskyňa jej obľúbeným miestom – samozrejme, ak je tam so svojím ockom.


Zdieľať: