Za normálnych okolností je nádej samozrejmosťou. Silou začína byť až vtedy, keď sa všetko zdá byť beznádejné.
Najkrajšia pieseň
V čase tridsaťročnej vojny v 17. storočí bol nemecký pastor Paul Gerhardt so svojou rodinou nútený utiecť z domu. Jednej noci, keď sa ako bezdomovci zastavili v malej dedinskej krčme, jeho ženy sa zmocnili veľké obavy a zúfalstvo. Začala nahlas plakať. Aby ju upokojil, začal jej Gerhardt pripomínať biblické zasľúbenia o Božej starostlivosti a ochrane. Keď sa žena utíšila, vyšiel do záhrady, kde celý zlomený začal tiež plakať. Cítil, že toto je najťažšia hodina jeho života.
Keď sa po chvíli vrátil dnu, zdalo sa mu, akoby niekto zdvihol jeho ťažké bremeno. Nanovo si uvedomil Božiu prítomnosť. Vzal pero a napísal pieseň, ktorá povzbudila už mnohých. Jej text hovorí o tom, že Boh počuje naše vzdychy a počíta naše slzy, v búrke ukáže cestu a povedie nás ňou, kým sa skončí noc a nastane opäť slnečný deň.
Niekedy sa stáva, že práve v tých najťažších chvíľach sa Boh prejaví najzreteľnejšie. Naše problémy a ťažkosti využíva na to, aby nám ukázal, že On je jediným zdrojom našej sily. Keď to pochopíme, podobne ako pastor Gerhardt, získame novú nádej.
Prežívaš ťažké skúšky? Vzchop sa! Odovzdaj sa do Božích rúk a čakaj trpezlivo na jeho čas. Určite príde a tvoje srdce naplní krásnou piesňou.