Mám kamarátku Betku. Pred niekoľkými rokmi jej zistili rakovinu. Lekár jej povedal, že s týmto druhom rakoviny sa stretol len dvakrát. Jeden pacient sa vyliečil a jeden zomrel. Ležala v nemocnici niekoľko mesiacov. Bola na chemoterapii. Často som ju navštevoval. Aj keď jej vypadali takmer všetky vlasy, vyzerala stále „dobre“.

Ďalšie dievča, spolužiačka Ráchel, mala nádor mozgu. Tiež musela podstúpiť niekoľkomesačnú chemoterapiu. Lekári robili, čo mohli, no rast nádoru nezastavili.

Aj moja mama bola chorá. Lekár nám povedal, že zomrie. Nedokázala zrozumiteľne hovoriť a stále padala. Choroba zasiahla aj mozog. Mala veľmi vysoký krvný tlak.

Modlili sme sa za všetky tri. V Betkinom prípade Boh povedal „áno“ a uzdravil ju. V prípade Ráchel povedal zatiaľ „nie“. Aj keď vieme, že nás počuje, sme z toho veľmi smutní. Mojej mame povedal áno i nie. Nezbavil ju choroby úplne, ale vyliečil mozog. Myslí, chodí, rozpráva a je opäť mamou.

Boh nie je automat – vložíte modlitbu do určeného otvoru a dostanete, čo si želáte. Boh nás všetkých miluje nesmiernou láskou. Vie a urobí to, čo je pre nás najlepšie, aj keď my tomu nie vždy rozumieme.


Zdieľať: