Brat Šavol v knihe Boží šašo napísal:

Božia pedagogika je iná ako naša. Podobá sa kňazovi, ktorý nachytal chlapcov na hruškách vo farskej záhrade. Striasol ich zo stromu, chytil za ruku a viedol dolu dlhou ulicou. Chlapci rozmýšľali, kam ich kňaz asi vedie. Prvý povedal: „Určite nás vedie domov, nažaluje na nás a my dostaneme poriadny výprask.“ Druhý na to: „Domov nie, podľa mňa nás vedie na policajnú stanicu.“ Ako tak v duchu premýšľali, zastavili pred cukrárňou. Kňaz im ukázal, že si majú sadnúť a objednal každému z nich zákusok, aký mali radi. Odvtedy ich už viac nikdy nevidel na hruškách vo svojej záhrade. Boh aj nás v živote „trestá“ láskou. V tom spočíva jeho pedagogika. V tom spočíva radikálnosť nášho náboženstva. V odpustení a novom začiatku. V našej slabosti, cez ktorú vie Boh ukázať svoju silu. Preto si za apoštolov povolal slabých mužov. Preto volá aj nás. Aby nás zachránil. Aby nám dal šancu byť inými a lepšími. Jediné, čo k tomu potrebuje, je naše áno. Vždy, keď spácham hriech a urobím niečo zlé, Boh má „trestá“ láskou. A to je pre mňa to najväčšie utrpenie.

Láska je hazard.

Boh je márnotratný Boh. Márnotratný na lásku. Učme sa tejto márnotratnosti a stanú sa z nás tí, čo budú meniť svet.


Zdieľať: