Hudson vstal skoro ráno a mal dobrú náladu. Počas raňajok dostal z Londýna list od Márie. Netrpezlivo roztrhol obálku, aby sa dozvedel, ako sa má. Pri čítaní sa usmieval. Dostal správu, že v prístrave práve zakotvila veľká loď, ktorá hľadá cestujúcich na plavbu do Šanghaja na 26. mája. Táto loď by odviezla všetkých misionárov.

Hudson ešte stále rozmýšľal, čo všetko treba urobiť, keď do miestnosti vstúpil plukovník Puget. Vyzeral unavený. Mlčky spolu raňajkovali. Keď plukovník dojedol, zavolal Hudsona do svojej pracovne. Odkašľal si a prehovoril: „Včera večer som bol presvedčený, že si sa mýlil ohľadom zbierky. Teraz viem, že si mal pravdu. Rozmýšľal som o tom, čo si povedal a o nekonečnom zástupe ľudí, ktorí idú do večnosti bez Krista. Nemohol som robiť nič iné, len sa modliť tak, ako si navrhol: ´Pane, čo chceš, aby som urobil?´ Myslím, že Boh mi povedal, čo mám urobiť.“ A podal Hudsonovi šek na päťsto libier.

„Keby sme včera večer urobili zbierku, bol by som dal päťlibrovú bankovku,“ dodal.

Hudson poďakoval plukovníkovi Pugetovi za jeho pohostinnosť a za peniaze a ponáhľal sa do Londýna. Vedel presne, čo s peniazmi urobí.


Zdieľať: