Hudson Taylor sa vytratil bočnými dverami z kostola a vybral sa na pláž. Musí vyriešiť svoj vnútorný zápas – chce získať nových misionárov pre Čínu, ale nechce byť zodpovedný za ich životy. V mysli mu odrazu skrsla myšlienka. Čo najhoršie sa môže stať misionárovi? Čo keby priviedol do Číny skupinu misionárov a všetci by zomreli? Aké zlé by to bolo vzhľadom na večnosť? A keby sa skrze ich prácu a obeť čo i len jeden Číňan obrátil ku Kristovi, nestálo by to za to?

Keď o tom všetkom rozmýšľal, jeho myseľ sa rozjasnila. Keď každý misionár bude poslúchať Pána Boha, Boh bude zodpovedný za všetko, čo sa stane, nie Hudson Taylor. Po tvári mu stekali slzy radosti. Odpoveď na jeho zápas bola veľmi jednoduchá. Urobí to, k čomu ho vedie Pán Boh, a bude veriť, že druhí budú rovnako poslušní. Stojac po členky vo vode Hudson sa modlil a prosil Boha, aby poslal do Číny dvadsaťštyri pracovníkov. Potom vytiahol z vrecka ceruzku a na zadnú stranu Biblie napísal: „Modlil som sa za dvadsaťštyri ochotných a šikovných pracovníkov. V Brightone, 25. júna 1865.“

Nasledujúci deň sa vrátil do Londýna ako nový človek. Vnútorný konflikt bol vyriešený. Bolo načase pohnúť sa ďalej.


Zdieľať: