Dr. Parker odišiel z Číny a nechal dostatok finančných prostriedkov na prevádzku nemocnice na jeden mesiac. Misionár Hudson Taylor sa spolu s manželkou Máriou modlili a postili. Po niekoľkých dňoch dospel k presvedčeniu, že sa má ujať nielen lekárne, ale aj nemocnice. Veril, že s Božou pomocou to nejako zvládnu.

Nemocnica sa stala pre čínskych kresťanov miestom, kde sa učili slúžiť jeden druhému. Členovia zboru celé dni pracovali v nemocnici ako dobrovoľníci. Upratovali, prali bielizeň, spievali a kázali. Hudson nebol nikdy taký šťastný, ako keď videl Číňanov, ktorých vyučoval, slúžiť iným.

Na prevádzku nemocnice potrebovali financie. Keď sa peniaze minuli, všetci napäto čakali, čo bude ďalej. Zvažovali, či mal Hudson pravdu a či Pán Boh naozaj pošle peniaze. Situácia bola vážna. Ešte pred jeden a pol rokom Hudson nevedel, či bude schopný postarať sa o manželku. Teraz mal ženu, dieťa a nemocnicu, za ktoré niesol finančnú zodpovednosť.

Jedno popoludnie za ním prišiel kuchár, ktorý sa nedávno stal kresťanom. Oznámil mu, že práve načal posledné vrece ryže. V ten deň dostali list od pána Bergera z Anglicka so šekom na päťdesiat libier. Pán Berger ďalej písal, že ak bude potrebovať viac peňazí, má napísať koľko a on mu presne toľko pošle. Hudson prečítal list kuchárovi. Ten utekal po chodbe a kričal: „Boh odpovedá na modlitby! Boh vypočul modlitby!“

Počas nasledujúcich mesiacov Pán Boh mnohokrát vypočul ich modlitby a nemocnica mohla ďalej slúžiť potrebám ľudí.


Zdieľať: