Brat Šavol v knihe Boží šašo napísal:

Náboženské vzdelanie priemerného kresťana sa končí v tretej triede, kedy sa pripravuje na prvé sväté prijímanie. Niektorí to dotiahnu až do deviatej triedy, kedy sa pripravujú na birmovku. Potom majú aj dvadsať a tridsať a päťdesiat a sedemdesiat, ale pri akejkoľvek svojej náboženskej reflexii sa vracajú do tretej alebo deviatej triedy základnej školy. Odtiaľ pochádza naše často detinské a infantilné prežívanie viery. Dokonale sa to prejavuje pri mariánskej úcte. Potrpíme si na najrôznejšie sadrové a umelohmotné sošky Matky Božej, naháňame sa po mariánskych zjaveniach, absolvujeme mariánsku turistiku v snahe po senzáciách. Pannu Máriu sme si postavili tak vysoko, že sami na ňu nedosiahneme. Jej veľkosť ale spočíva v niečom inom. V jej živote. Vo viere, ktorú mala v Boha aj vtedy, keď na ňu nemala najmenší dôvod. Čím všetkým si v živote prešla? Anjel jej zvestoval, že počne a porodí z Ducha Svätého. Uverila mu. A verila, aj keď ju druhí, čo neuverili, možno považovali za obyčajnú pobehlicu. Verila, aj keď jej Syna považovali za pijana a žrúta, priateľa mýtnikov a hriešnikov a niektorí ho dokonca považovali za blázna. Ktorú matku by to nebolelo? A to jej povedali, že počne a porodí Božieho Syna. Nemala Mária tisíc dôvodov, aby na Boha zanevrela? Aby sa cítila byť ním oklamaná a podvedená? Neurobila to. Lebo mala vieru. Bez nej by nedokázala sprevádzať Ježiša na jeho krížovej ceste, vidieť ho trpieť, umrieť a vstať z mŕtvych. Kto pozná a číta Písmo, nemusí absolvovať ročne niekoľko mariánskych výletov na miesta, kde sa má zjavovať. Čo sa chceme od nej dozvedieť? Čo nové chceme ešte počuť? Všetko už bolo povedané a zjavené Ježišom Kristom. Stačí len otvoriť Písmo. Ale to je ťažšie, ako si sadnúť do autobusu, zobrať do ruky ruženec a tváriť sa nábožensky uvedomelo a nesmierne zbožne.


Zdieľať: