Viktor Beránek vo svojej knihe spomína:

Keď som na Zbojníckej chate sedel pri hrnčeku čaju, zišlo mi na um, že sa ponúknem chatárovi ako nosič. Hoci sa mi táto práca zdala príliš ťažká, vnímal som to ako východisko z mojej ťažkej situácie. Chatár na mňa pozrel a prikývol.

Naložil som si na krošňu ruksak, vzal ju na chrbát a vydal sa do Smokovca po náklad. Krošňa ma všade tlačila a popruhy mi zavadzali. Bol som rozhodnutý mesiac vydržať. Doslova som počítal dni. Vedel som, že to bude strašné trápenie, lebo telo nebolo zvyknuté na takú záťaž a námahu. Jeden mesiac a dosť! Tak sa z mladého chlapca, ktorý nemal vzťah k horám a nikdy nechcel na chrbte nič nosiť, stal regulárny horský nosič na Zbojnícku chatu a neskôr chatár, ktorý sa celý život stará o Chatu pod Rysmi.


Zdieľať: