Bol 16. január 1920 a Sundar Singh, kresťanský tibetský misionár, sa nachádzal na ceste do Anglicka. Veľa času strávil vo svojej kajute a modlil sa.

10. februára zakotvila loď v Liverpoole. Aj keď bola v Anglicku zima, Sundar odmietol nosiť topánky a kabát, až kým ho ktosi neupozornil, že jeho zablatené nohy obťažujú hostiteľov, ktorí musia poskytovať vodu, aby si umyl nohy. Vysvetlili mu, že prísť k niekomu do domu v mokrom plášti sa v Anglicku považovalo za neslušné. Preto, aby bol Sundar lepším hosťom, kúpil si sandále a sivý kabát.

Akokoľvek sa snažil zapamätať si to, často si zabudol obliecť svoj zimný plášť. Jedno obzvlášť hmlisté ráno stál na rušnom rohu a čakal, kým bude môcť prejsť cez cestu. Odrazu sa z hmly vynorila ženská ruka s listom. Žena začala strkať do Sundara, ktorý okamžite pochopil, že si zmýlila oranžovú farbu jeho plášťa s červenou poštovou schránkou. Vzal od ženy list a povedal: „Madam, bude mi potešením odoslať tento váš list.“ Sotva sa dokázal prestať smiať, keď uvidel zmätený pohľad ženy, ktorú zaskočila hovoriaca poštová schránka.


Zdieľať: