Skupinka chlapcov a ich tréner vo vnútri jaskyne Tham Luang zistili, že okolie sa začína veľmi rýchlo zaplavovať. Dokonca tak, že sa už nedokázali vrátiť tou istou cestou. Nezostávalo im nič iné, len postupovať ďalej a hlbšie do jaskyne. Od vchodu do jaskyne sa usídlili na mieste vzdialenom štyri kilometre v úplnej tme. Stratili aj najmenší pojem o čase. Zmocnil sa ich strach a hrôza. Chlapci si kameňmi, ktoré našli, vykopali úkryt, v ktorom sa dokázali zohriať aj odpočinúť. Ich tréner Ake bol bývalý mních. Poznal meditačné techniky, vďaka ktorým sa dokázali upokojiť. Ukázal im ako dýchať, aby spotrebovali čo najmenej kyslíka.

Odporúčal im len ležať a šetriť sily. Jedlo síce nemali, ale za to mali zásobu pitnej vody zo stien jaskyne. Pórovitý vápenec a trhliny v stene zabezpečovali aspoň aký-taký prívod vzduchu. Neostávalo im nič iné, len dúfať, že ich niekto nájde a zachráni.

Aj každého z nás Boh neúnavne hľadá, aby nás zachránil.


Zdieľať: