Vplyv Elízeovej služby bol taký účinný a rozsiahly, že keď už ležal na smrteľnom lôžku, aj mladý modlársky kráľ Joáš, ktorý mal iba málo úcty k Bohu, pokladal proroka za otca Izraela a uznal, že v ťažkých časoch mala jeho prítomnosť medzi nimi väčšiu cenu než armáda s koňmi a vozmi…

Radou a povzbudením Joáša sa Elízeovo pôsobenie skončilo. Ten, ktorý dostal plnú mieru Eliášovho ducha, zostal verný do konca. Nikdy nezaváhal. Nikdy neprestal dôverovať moci Všemohúceho.

Elízeus nenasledoval svojho majstra v ohnivom voze. Boh naňho dopustil zdĺhavú chorobu. V dlhých hodinách ľudskej slabosti a utrpenia čerpal duchovnú posilu z viery v Božie zasľúbenia, takže vždy videl okolo seba nebeských poslov, ktorí mu prinášali útechu a pokoj. Tak ako kedysi videl na dótanských výšinách zástup nebešťanov, ohnivé vozy Izraela i kone s jazdcami, tak si teraz uvedomoval prítomnosť anjelov, ktorí súcítili s ním a posilňovali ho.


Zdieľať: