Pred niekoľkými rokmi sme s manželkou organizovali v našom meste prieskum. Chceli sme zistiť, čo si ľudia myslia o kresťanskej viere. V jednom dome nám otvoril vysoký robustný muž. Spýtali sme sa ho: „Boli by ste ochotný odpovedať na niekoľko otázok o viere?“

Muž takmer vybuchol. Nasledovali pomerne ostré slová, pri ktorých mu očervenela tvár. Oči mal vypúlené od hnevu. Našťastie tam bola aj moja žena, tak som sa za ňu trochu schoval. Nechceli sme odísť v zlom, preto sme zmenili tému. Pochválili sme mu pekný trávnik a nádherné záhony. Aj my máme záhradu, tak sme si vymenili niekoľko skúseností.

Potom nám muž vyrozprával svoj príbeh. Vo svojom predošlom bydlisku žil sám len so psom, ktorého veľmi miloval. Mal suseda, o ktorom sa zmienil, že bol „náboženský“ človek. Raz ráno vypustil psa a cez okno ho sledoval. Keď jeho psík urobil pri susedovom živom plote to, čo zvyknú psy robievať, sused vybehol spoza stromu, kde sa skrýval, a psa riadne nakopal. Muž ho musel kvôli vnútorným zraneniam utratiť. Nakoniec vyštekol: „Ak toto je viera, tak s ňou nechcem mať nič spoločné.“

Môj prvý dojem bol, že tento muž je zaprisahaný neverec. Keď som si však vypočul jeho príbeh, prestal som si tým byť istý.


Zdieľať: