„Keď som v auguste 1939 odchádzal, nikto netušil, že je to posledný vlak, ktorý bude môcť odísť. Môj malý braček bol chorý a oni mu povedali: ‚Zostaň doma, uzdrav sa a odídeš ďalší mesiac.‘ Ďalší vlak už neodišiel. Mamička ma vzala na hlavnú stanicu a povedala: ‚Za dva-tri mesiace Hitlera porazia a ty sa vrátiš domov.‘ Myslel som si, že pôjdem na malé dobrodružstvo do Británie a potom sa vrátim. Tak som sa s mamičkou rozlúčil len veľmi krátko. Netušil som, že ju už nikdy neuvidím. Spolu s cestovnými dokladmi som dostal aj visačku s číslom na krk. Moje číslo bolo 652,“ povedal Thomas Graumann. Všetci z jeho rodiny, ktorí zostali v Československu, zomreli v koncentračnom tábore.

Po poslednom transporte odložil Nicolas Winton album s fotografiami detí, ktoré sa mu podarilo v niekoľkých transportoch prepraviť do Anglicka, na povalu. O svojom hrdinstve mlčal celých 50 rokov. Až náhodou to zistila jeho manželka, keď v roku 1988 našla na povale kufor plný tajných dokumentov. Zachránil 669 detí.

Winton sa v charitatívnej činnosti angažoval do konca života. Na svoje 100. narodeniny letel ultralightom, ktorý pilotovala dcéra jedného zo zachránených chlapcov. Zomrel 1. júla 2015 vo veku úctyhodných 106 rokov.


Zdieľať: