September 1914. Len čo sa začala vojna v Európe, Veľká Británia už chystala svoje oddiely. Mladí muži boli pripravení pripojiť sa k aliancii a nastúpiť na bojiská 1. svetovej vojny.

Vojak Tom Hughes zanechal doma milovanú manželku Alžbetu a malú dcérku Emíliu. Musel zaujať miesto vo frontovej línii a zabíjať, alebo byť zabitý.

Keď sa jeho loď plavila anglickým kanálom smerom k Francúzsku, myslel na Alžbetu a Emíliu. Uvidí ich ešte niekedy?

Zrazu dostal nápad – napíše list, stočí ho, vloží do fľaše a hodí do peniacej sa vody. Azda ho prúd prinesie jeho rodine a on im ešte raz bude môcť povedať, ako veľmi ich mal rád.

„9. september 1914,“ písal. „Drahá manželka, tento list píšem na lodi, stočím ho a… som zvedavý, či ho dostanete… Tebe, moje malé zlatko, posielam pusu…“ Na obálku načmáral: „Odošlite láskavo tento list a získate požehnanie biedneho britského vojaka, ktorý je na ceste na front…“ Tom Hughes

O dvanásť dní neskôr Tom Hughes zomrel. Bol to jeho prvý deň vo francúzskych zákopoch. Jeho telo nikdy nenašli, no jeho fľašu áno. V roku 1999.

Keď rybár Steve Gowan 27. 3. 1999 našiel fľašu, myslel si, že sú to nejaké noviny. Príbeh sa onedlho objavil v londýnskych novinách. Jeden z Tomových príbuzných oznámil, že jeho manželka Alžbeta zomrela v roku 1979, no dcéra Emília, ktorá má už 86 rokov, žije na Novom Zélande.

Novozélandská poštová služba sa postarala o to, aby táto oneskorená, no určite nie bezvýznamná zásielka bola doručená. Emília svojho otca nepoznala, nemala po ňom nijakú pamiatku a nikdy nestála nad otcovým hrobom. Vo fľaši však našla list s nádherným vyznaním lásky svojho otca.

Ani my sme nášho nebeského Otca nikdy nevideli, a predsa nám prostredníctvom Golgoty poslal mocné posolstvo svojej lásky. Aj keď sa nám možno zdá, že to už bolo dávno, jeho posolstvo znie cez veky: „Milujem vás.“ A sľúbil nám, že keď sa náš boj skončí, vezme nás domov.


Zdieľať: