Väzni vo väznici Sing Sing si veľmi obľúbili manželku dozorcu Lewisa – Catherine. Milovali ju do tej miery, že ju všetci začali volať „mama“. Okrem toho, že za múrmi väznice vychovávala tri dcéry, pravidelne chodila do väzenia a navštevovala väzňov. Zariadila, aby každý muž dostal na Vianoce darček. Pomáhala väzňom písať listy ich rodinám. Príležitostne sa dokonca za nich prihovorila u správcu.

Noviny Pharos-Tribune o nej napísali, že posielala jedlo, oblečenie a peniaze rodinám, ktorá zostali bez príjmu po manželovom uväznení. Dohliadala na to, aby mladí zločinci bez nádeje dostávali povzbudzujúce listy. Veľmi veľa dolárov venovala prepusteným mužom, ktorí sa zmätení ocitli na slobode. Keď umierala matka alebo blízky príbuzný niektorého odsúdeného, dostal povolenie opustiť múry väznice Sing Sing a poslednýkrát ho navštíviť. Pri takýchto príležitostiach namiesto prísneho stráženia väzeň nasadol do auta pani Lawesovej, ktorá mu často robila sprievod.

Väzni vedeli, že jej môžu dôverovať. Zdôveriť sa s niečim matke Lawesovej bolo „ako utopiť to na dne mora“.

Obzvlášť láskavá bola k tým, ktorí v dome smrti čakali na popravu. Celé hodiny sa s nimi rozprávala. Pomáhala ich rodinám – až do takej miery, že príbuzných ubytovala vo svojom dome, keď sa blížil dátum popravy. Zorganizovala, aby sa mohli ešte poslednýkrát stretnúť. Postarala sa aj o to, aby každý väzeň mal slušný pohreb, ak nemal najbližšiu rodinu. Možno maličkosti, ale dôležité.

V roku 1936 jej „chlapci“ vlastnoručne vyrobili narodeninovú pohľadnicu s takýmto znením:

„Odvtedy, čo vás poznáme, rozjasnili ste nám nejeden pochmúrny deň. Podelili ste sa s nami o svoje priateľstvo a radosť, ktoré nám predtým veľmi chýbali. Navždy budeme vďační za ten šťastný deň, keď sme sa s vami stretli.“


Zdieľať: