Ďakujem za všetko, ale odchádzam, aby som začal žiť vlastný život. Kladiete si otázku, prečo som robil všetky tie veci, ktoré ma dostali do problémov? A prečo som doma stále rušil váš pokoj? Pre mňa je ľahké odpovedať, ale neviem, či to pochopíte.

Spomínate si, ako som chcel, aby ste ma počúvali, keď som mal šesť alebo sedem rokov? Spomínam si na krásne darčeky, ktoré ste mi dávali na Vianoce alebo na narodeniny. Tieto hračky ma zaujali a potešili vždy asi tak týždeň. Zvyšok času som túžil po vás. Túžil som po tom, aby ste ma počúvali ako človeka, ktorý tiež niečo cíti. Spomínam si, že keď som bol malý, naozaj som niečo cítil, ale vy ste nikdy nemali čas vypočuť ma.

Mami, bola si výborná kuchárka a doma bolo stále upratané. Starostlivosť o domácnosť ťa veľmi vyčerpávala. Ale niečo ti poviem. Stačili by mi úplne sucháre, len keby si si ku mne niekedy počas dňa sadla a povedala mi: „Tak mi o tom porozprávaj.“ Možno že všetky deti, ktoré robia veci, nad ktorými si dospelí trhajú vlasy, v skutočnosti hľadajú niekoho, kto by ich chvíľu počúval, niekoho, kto by sa ku nim správal ako k dospelým. Chápete, ako to myslím.

Keby sa vás niekto spýtal, kde som, povedzte mu, že hľadám niekoho, kto má čas, pretože mám hodne vecí, o ktorých by som sa rád s niekým porozprával.

Všetko dobré vám praje

váš syn


Zdieľať: