Milý Ben jedného večera zmizol. Chcel som počkať do rána, či sa nevráti sám, ale pohľady ostatných členov rodiny túto moju myšlienku zahnali. Nasadli sme preto do auta a začali hľadať nášho tvrdohlavého škótskeho teriéra, ktorému sa oveľa viac páčilo byť strateným, než byť nájdeným.

A tak sme pomaly prechádzali ulice, volali jeho meno a hľadeli do tmy. Žiadna odpoveď. Predstavovali sme si rôzne hrôzostrašné situácie, ktoré mohli stretnúť starého dobrého Bena. Čo keď ho zrazilo auto? Čo keď ho už nikdy neuvidíme?

A potom sme ho našli. Bol som rovnako šťastný, že ho vidím, ako zvyšok mojej rodiny. Bol hrozne zablatený a zapáchal, ale my sme boli radi, že ho vidíme. Moja žena, náš syn i ja sme boli oveľa šťastnejší, že sme ho našli – hoci špinavého a zablateného, než keby sme ho vôbec nenašli. Táto udalosť nám všetkým dala poriadnu lekciu. Šiel by som rovnako nadšene hľadať aj strateného človeka? Mal by som ho tak rád a bol by som taký šťastný, keby som ho našiel hoci špinavého a doviedol ho ku Kristovi?


Zdieľať: