Pavel pozorne počúval, ako kazateľ vysvetľoval biblický text. Povedal: „Nezáleží na tom, či si mladý alebo starý, Boh má pre teba plán.“ Malý Pavel sa snažil pochopiť, ako sa môžu tieto slová týkať päťročného chlapca. Pri pohľade na svojho otca a matku si vedel predstaviť, že Boh môže mať plán pre ich život, ale pre päťročného chlapca? Po skončení bohoslužby prišiel za kazateľom, zahľadel sa mu do očí a vážne sa ho spýtal: „Má aj pre mňa Boh naozaj plán? Alebo som ešte príliš malý?“

Kazateľ sa naňho zoširoka usmial a uistil ho, že Boží plán sa týka aj päťročných chlapcov. „Spýtal si sa Boha niekedy v modlitbe, či má pre teba plán?“ spýtal sa ho kazateľ.

„Nie, myslím, že nie,“ odvetil zamyslene.

Kým došiel k veľkej jabloni pred budovou, premýšľal. Pod týmto stromom sa mnohokrát hral. Ale dnes to bolo iné. Prišiel Bohu položiť dôležitú otázku. Zatvoril oči a začal si vylievať srdce: „Drahý Bože, mám len päť rokov. Máš naozaj nejaký plán aj pre mňa?“ Keď mal pocit, že Bohu všetko dostatočne vysvetlil, s napätím čakal na hlas z neba. Ticho prerušoval len šum lístia. Neďaleko zbadal otca. Stál s Bibliou v ruke a s niekým sa rozprával. Prišiel za ním, vážne sa mu pozrel do očí a povedal: „Modlil som sa a pýtal Boha, či má pre mňa nejaký plán. No vôbec mi neodpovedal.“ Nečakal, kým niekto z nich prehovorí. Vzal otcovi Bibliu z ruky, náhodne ju otvoril a položil prst na otvorenú stránku. Znovu sa pozrel otcovi do očí a poprosil ho: „Prečítal by si mi, prosím, tento verš?“ Otec pomaly odsunul synov prst ukazujúci na verš v knihe Jeremiáš 1,5 a preletel ho očami. Keď si uvedomil význam úryvku, úsmev v tvári sa mu vytratil. Zamyslene čítal verše päť až sedem: „Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka národom.“ Povedal som: „Pane môj, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec.“ Hospodin mi však povedal: „Nehovor: ‚Ja som chlapec,‘ lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem!“


Zdieľať: