Zatiaľ čo skupina misionárov čakala v Londýne na cestu do Číny, Hudson Taylor prijal pozvanie na veľké zhromaždenie v mestečku Totteridge.

Zhromaždenie organizoval plukovník vo výslužbe John Puget. Po skončení prednášky si Hudson sadol dozadu. V miestnosti zavládlo ticho, nikto sa ani nepohol. Ľudia ešte nikdy nepočuli výzvy na hlásanie evanjelia tak jasne, ako ich predniesol Hudson.

Plukovník Puget si zrazu uvedomil úžasnú príležitosť. Nová misijná spoločnosť bezpochyby potrebuje peniaze a mnohí zhromaždení ľudia by ich iste radi darovali. Vyskočil zo stoličky a povedal: „Bratia a sestry v Kristovi, dnes večer sme počuli pozoruhodného muža s pozoruhodnou víziou. Na pozvánke je napísané, že sa nebudú vyberať peniaze, ale myslím si, že mnohí z vás by neboli spokojní, keby ich nemohli dať. Pán Taylor sa iste nenahnevá, keď urobíme zbierku.“

Teraz vyskočil aj Hudson. „Pán predseda, prosím vás, aby ste dodržali podmienku, na ktorej sme sa dohodli. Ak sa po uvážení a modlitbe zhromaždenie zhodne, že dar, ktorý chcú dať, im ukázal Boh, potom ho môžu darovať ktorejkoľvek misijnej spoločnosti pre jej misionárov v Číne, alebo môžu peniaze poslať do našej kancelárie v Londýne.“

Hudson nocoval u plukovníka Pugeta a ten neskoro večer spochybnil jeho názory. „Prečo by sme nemali umožniť Ľuďom, aby dali peniaze na Božie dielo, ak sú ochotní?“ opýtal sa ho.

Hudson mu vysvetlil, že často je najjednoduchšie dať peniaze. „Myslím si, že zbierka má tendenciu urobiť dojem, že peniaze sú najdôležitejšia vec, pričom žiadna suma peňazí nemôže priviesť človeka ku pokániu. Potrebujeme mužov a ženy plných Ducha Svätého, ktorí sami seba vydajú do služby. Takí ľudia nikdy nebudú mať nedostatok prostriedkov na živobytie,“ povedal.

Plukovník Puget zavrtel hlavou. „Myslím, že sa mýliš. Dnes večer sme premrhali skvelú príležitosť.“


Zdieľať: