Jedna stará historka rozpráva o prasiatku, ktoré si farmár vzal a priniesol domov. Vykúpal ho, naleštil mu kopýtka, navoňal ho voňavkou Chanel N°5, okolo krku mu uviazal veľkú mašľu a priviedol si ho do obývačky. Prasiatko vyzeralo celkom pekne. Zdalo sa, že sa páči aj priateľom, ktorí prišli k farmárovi na návštevu. Na chvíľu sa z neho stal prítulný maznáčik všetkých hostí. Ale jeho premena netrvala dlho. Sotva ktosi otvoril dvere, prasiatko vybehlo z miestnosti a skočilo do prvej kaluže, na ktorú vo dvore narazilo. Dôkladne sa v nej vyváľalo. Prečo? Pretože prasiatko zostalo prasiatkom, aj keď navonok vyzeralo pekne. Vo svojom vnútri však zostalo – prasaťom.

Vezmime si obyčajného človeka, ktorý sa pekne oblečie, upraví a posadí sa do prvého radu v kostole alebo modlitebni. Takmer bude vyzerať ako nejaký svätý. Možno sa mu nejaký čas podarí klamať svojich priateľov. Ale keď potom vyjde von a príde do svojej kancelárie alebo domov, kde ho čaká manželka a deti… ako sa zachová?

Byť znovuzrodený znamená vliať Boží život do ľudského vnútra, do srdca človeka. Je to dielo Ducha Svätého. Je na nás, či sme ochotní prijať, čo nám Boh ponúka.


Zdieľať: